Politickí prognostici dnes asi žasnú, inak nemožní kandidáti oslavujú a rozumný občan drží štátny smútok. Napriek značne nelichotivému výsledku posledných volieb, v ktorých zvíťazila (povedzme si úprimne) strana vyššej účasti, sa Slováci asi nič nenaučili.
Je úžasné sledovať, ako si náš pán premiér berie k srdcu odporúčania EÚ či Svetovej banky len vtedy, keď sa mu to naozaj hodí. Po iné dni, mesiace a roky sa netajil tým, že nariadenia tohto spoločenstva sú mu skôr príťažou a v konečnom dôsledku mu bránia v jeho sebarealizácia a uvedení jeho „vizionárskych“ myšlienok do praxe.
Momentálnu situáciu na politicko - žurnalitickej scéne by som prirovnala k žabo-myšej vojne.
Povedzme si otvorene, naši politici v prítomnosti novinárov nikdy neoplývali blahom a rôzne pokusy o diskreditáciu novinárskej obce sa datujú takmer do praveku... Treba však pripomenúť aj to, že nie sú všetkému na vine politici.
Po včerajších voľbách je už jasné, kto bude ďalších 5 rokov "okupovať" Grasalkovičov palác. Napriek snahe jeho protikandidátky, či kampane "Zlý prezident" sa mu znova podarilo získať väčšinu hlasov.
.