Nezávislé Kosovo? Nie, ďakujem.

03.01.2009
Martin Horanský

Za niekoľko mesiacov to bude rok od jednostranného vyhlásenia nezávislosti republiky Kosovo. Za toto obdobie uznalo nový štát na mape Európy okolo 50 štátov. Zvyšné ho buď odmietajú, alebo aspoň váhajú s jeho uznaním. Slovensko patrí k tej odmietavej skupine. Prečo je to tak? Predovšetkým kvôli spôsobu, ako k vyhláseniu nezávislosti prišlo, čo mu predchádzalo a v neposlednej rade aj kvôli precedensu, ktorý desí mnohé štáty s potenciálnym budúcim problémom s nejakou svojou menšinou žijúcou koncentrovane na istom území.

K počiatku problému sa treba pozrieť do obdobia WWII na oblasť západného Balkánu. V tom čase toto územie okupovala nemecká a talianska armáda. Keďže veľká časť albánskeho obyvateľstva kolaborovala s okupačnými jednotkami, vznikli dokonca aj polovojenské oddiely Skanderbeg, ktoré svojou brutalitou predčili aj nemecké SS. Taliani vďační za pomoc darovali Albáncom značné územie, ktoré si mohli do veľkej miery sami spravovať. Toto územie, známe aj ako „Veľké Albánsko“, zahŕňalo okrem územia dnešného Albánska ešte veľkú časť Čiernej hory, Kosovo a časť Macedónska. Zarážajúce je, že do tohto útvaru patrili aj územia, kde tvorilo väčšinu nealbánske obyvateľstvo. Treba pripomenúť, že pred WWII tvorilo albánske obyvateľstvo na území Kosova len nevýznamnú menšinu a toto územie tvorilo súčasť historického srbského štátu, čo dokladuje aj vyše 1000 pravoslávnych kostolov. Počas trvania „Veľkého Albánska“ sa mnoho Albáncov presťahovalo do Kosova a mnohí Srbi boli vyhnanní do Srbska. Po oslobodení Juhoslávie Titovymi partizánmi bola otázka, čo urobiť s problémom Kosova. Tito zakázal Srbom návrat do Kosova a albánske obyvateľstvo podporoval v rozvoji, Kosovo dostalo aj štatút autonómnej provincie v rámci Srbskej socialistickej republiky. To prvé sa neskôr ukázalo ako hrubá chyba. Počas nasledujúcich rokov rástli práva aj sebavedomie albánskej menšiny, z ktorej sa postupom času , aj vďaka lepšej pôrodnosti ako malo srbské obyvateľstvo, stala v Kosove väčšina. Vyskytli sa aj rôzne protesty a spoločnosť sa začala radikalizovať. Etnické napätie sa ukázalo aj v problémoch medzi srbskou menšinou a albánskymi policajtmi. Tí nemali chuť ani vôlu vyšetrovať rôzne trestné činy, ktoré spáchali Albánci na Srboch. Na tomto probléme si založil kampaň Slobodan Miloševič, ktorý mal pamätnú reč pri srbskom pamätníku na bitku na Kosovom poli. V nej hovoril o tom, že už nikdy sa žiaden Srb nebude v Kosove báť. Nasledovali reštrikčné kroky ako zrušenie kosovskej autonómie a potláčanie menšinových práv Albáncov.  Ako protireakcia sa začali vytvárať paralelné štruktúry akéhosi „tieňového“ albánskeho štátu v Kosove. Hlavou týchto štruktúr bol umiernený líder Ibrahim Rugova. Z roztrúsených gerilových jednotiek sa sformovala UCK, Kosovská oslobodzovacia armáda. Táto organizácia bola financovaná z obchodu s drogami, ľudskými orgánmi (zo srbského obyvateľstva). Do roku 1999 bola aj na americkom zozname teroristických skupín. Clintonova vláda ju v tomto roku odtiaľ vyškrtla a začal proces zmeny z teroristickej skupiny na národno-oslobodzovacie hnutie. Po údajných masakrách, ktoré mali prebehnúť na albánskom obyvateľstve zo strany srbských policajných jednotiek nastalo bombardovanie NATO. Nad mnohými z týchto masakier sa vznášajú veľké otázniky. Podľa informácií OBSE napríklad masakra v dedinke Rugovo bol boj medzi UCK a srbskými špeciálnymi jednotkami. Podľa informácií Le Figaro a Le Monde zase masakra v dedinke Racak bola tiež podobná záležitosť. Dnes uznávaný demokratický líder Kosova Hacim Thaci, bol v 90-rokoch ako hlavný veliteľ UCK zapletený aj do obchodu s orgánmi zmasakrovaného srbského obyvateľstva.

Oproti tomuto príbehu sa Rezolúcia BR OSN č. 1244 z roku 1999, kde sa píše, že Kosovo zostane integrálnou súčasťou Srbska, stáva len byrokatickým argumentom proti nezávislosti. Skutočným problémom je to, že napriek tomu, že UCK bola rozpustená, sú jej bývalí členovia v dnešnom nezávislom Kosove na vysokých funkciách ako aj v silových zložkách nového štátu.

Som rád, že Slovensko zastáva zodpovedný postoj a rozhodlo sa v súlade s medzinárodným právom. Treba pripomenúť, že aj Juhoslávia v roku 1939 neuznala Mníchovskú dohodu.

Zdroje:
Racak massacre doubts
Racak massacre doubts (Le Monde, Le Figaro ...)
Racak massacre doubts (overview of articles)
Terorista na čele Kosova podľa Ministerstva obrany SR
film Uloupené Kosovo (ČR 2008),
film Es alles begann mit der Luege (Všetko sa to začalo klamstvom) (Nem. 1999)

článok je súkromným názorom autora