Lisabonská zmluva – dôležitý dokument pre ďalšie napredovanie Európskej únie

26.05.2008
Marián Török

Ukončenie ratifikácie Lisabonskej zmluvy vo všetkých členských krajinách Európskej únie do konca roka 2008 považujem za veľmi dôležitý moment v ďalšom napredovaní Európskej únie na ceste k maximálnej transparentnosti a efektívnemu fungovaniu. Dnes je nevyhnutné vyjadriť potešenie nad tým, že sa našlo riešenie krízy EÚ. Už Zmluvu o Ústave pre Európu Slovenská republika pokladala za vyvážený a správny dokument, ale žiaľ nie všetky krajiny boli toho názoru. Občania Francúzska a Holandska rozhodli v roku 2005 o ukončení rozsiahleho a detailne vypracovaného projektu ústavnej zmluvy. No dnes je na svete nový dokument, ktorý umožní EÚ čeliť globálnym výzvam, medzi ktoré sa radí energetická bezpečnosť, migrácia a klimatické zmeny. Čo pokladám ako občan Slovenskej republiky za veľmi dôležité, je práve to, že rozhodovanie bude prebiehať bližšie k občanom.

Dôvodom pre úpravu právnej základne EÚ je snaha o zadefinovanie správneho smerovania EÚ. Potreba reagovať na hrozby terorizmu, ale aj zaručenie základných potrieb a ochrany života ako takého. Dôležité je uvedomiť si, že nenahrádza pôvodné zmluvy – ZEÚ a ZES – ale dopĺňa ich bežným spôsobom, ako tomu bolo v prípade predošlej novelizácie, keď bola prijatá Zmluva z Nice. Zmluva o Európskych spoločenstvách je však premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie.

Charakter Lisabonskej zmluvy je zásadne odlišný od ústavnej zmluvy. V decembri 2007 podpísaná zmluva neobsahuje žiadne ústavné prvky, symboly, ani terminológiu blízku pôvodnému návrhu, ako napr. európsky zákon. Charta základných práv EÚ taktiež nie je priamo obsiahnutá v zmluve. Charta, ktorá je rozpracovaním a aktualizáciou Európskeho dohovoru o ľudských právach Rady Európy, však nadobudne právnu záväznosť.

Jedným z kľúčových momentov Lisabonskej zmluvy je, že preberá inštitucionálny balíček z ústavnej zmluvy. Upravuje architektúru únie tak, aby bola zrozumiteľná nielen našim občanom, ale aj tretím krajinám a ďalším hráčom na medzinárodnej scéne, ako sú napr. medzinárodné organizácie. Európske spoločenstvo zostane minulosťou a  po vstúpení Lisabonskej zmluvy do platnosti nadobudne EÚ právnu subjektivitu. Zmluva prekonáva skostnatenú trojpilierovú štruktúru. To prispeje k zjednoteniu rozhodovacích procesov a právnych aktov pre všetky oblasti s výnimkou Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Tá si zachová špecifické postavenie.

Priatelia, dovoľte mi v krátkosti pripomenúť, v čom spočíva nespochybniteľný prínos Lisabonskej zmluvy. Jej význam tkvie v rešpektovaní a posilňovaní jednej zo základných hodnôt, na ktorej je vybudovaná európska spoločnosť, a to hodnoty demokracie.

Rozhodovanie a jednotlivé európske inštitúcie budú bližšie občanom. Cieľom je formovať EÚ podľa vôle obyvateľov členských krajín, tí dokonca po prvýkrát v dejinách získajú právo priamo zasiahnuť prostredníctvom inštitútu európskeho referenda – môžu vyzvať Európsku komisiu na vypracovanie legislatívneho návrhu.

Z môjho pohľadu je dôležitá možnosť voľby – zmluva presne určuje pravidlá a princípy, splnením ktorých sa možno stať členom únie, existuje dokonca možnosť vystúpiť z EÚ, jasne je definovaný katalóg jednotlivých kategórií právomocí EÚ. A aby som bol fér, rovnako demokraticky, ako sa členské krajiny môžu rozhodnúť prepožičať výkon niektorých kompetencií Európskej únii, môžu sa dohodnúť na spätnom prevzatí prepožičaných právomocí a suverenity v jednotlivých oblastiach európskych politík.

Európska únia sa hlási k hodnotám demokracie, mieru, prosperity. Lisabonská zmluva práve tieto hodnoty posilňuje – zvýrazňuje právomoci priamo volených zástupcov na národnej, aj na európskej úrovni.

Dovolím si apelovať na poslancov NR SR, ktorí by si mali uvedomiť, aké posilnené právomoci im dáva Lisabonská zmluva a tým im umožní intenzívnejšie vplývať na formovanie únie. Postavenie poslancov národných parlamentov sa po vstupe zmluvy do platnosti priblíži postaveniu europoslancov. Zmluva posilňuje kontrolu subsidiarity národnými parlamentmi, predlžuje lehotu na posudzovanie súladu legislatívnych návrhov Európskej komisie so zásadou subsidiarity zo 6 na 8 týždňov. Európska komisia bude povinná informovať parlamenty členských krajín o svojich návrhoch a tie nadobudnú možnosť vznášať svoje námietky a namietať porušenie princípu subsidiarity a proporcionality. Parlamenty sa stanú aktívnejšími hráčmi, preto sa budú môcť zúčastňovať na revízii zmlúv, a budú informované o žiadostiach o pristúpenie kandidátskych krajín k EÚ.

Na európskej úrovni je nutné pripomenúť nové kompetencie Európskeho parlamentu. Najvýznamnejšou inováciou je zavedenie spolurozhodovacieho postupu ako štandardného legislatívneho postupu, tzn. EP získa rovnaké postavenie ako Rada EÚ. Europoslanci taktiež budú priamo voliť predsedu Európskej komisie.

Na záver chcem vyjadriť potešenie, že ratifikačný proces bol v Slovenskej republike úplne zavŕšený a po schválení Lisabonskej zmluvy veľkou väčšinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 10. apríla 2008, ju podpísal 12. mája 2008 aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, čím Slovenská republika potvrdila oboma Dzurindovými vládami vybudované postavenie proeurópskeho a zodpovedného partnera. 

článok je súkromným názorom autora