Fiasko

18.05.2009
Daniela Mužíková

Politickí prognostici dnes asi žasnú, inak nemožní kandidáti oslavujú a rozumný občan drží štátny smútok. Napriek značne nelichotivému výsledku posledných volieb, v ktorých zvíťazila (povedzme si úprimne) strana vyššej účasti, sa Slováci asi nič nenaučili. O chvíľu sú tu voľby do Európskeho parlamentu a prognózy volebnej účasti sú viac než mizivé. Tieto voľby ľudí nezaujímajú o nič viac než včerajšie 56. opakovanie "Titanicu".

Mnohí si pravdepodobne neuvedomujú rozdiel medzi 21. marcom a nadchádzajúcim júnom tohto roku. Hlava štátu je emblémom krajiny, prezentuje ju, no neriadi. Je síce pravda, že tento emblém môže svojimi vyjadrovacími prostriedkami narobiť pri stretnutí štátnikov viac škody než atómová bomba, ktorá sa omylom zatúlala do rokovacej miestnosti padla. No predsa je to emblém. Európsky parlament má slabšie právomoci ako národné parlamenty, no do našich životov zasahuje viac než prezident a možno aj viac, než je zdravé.

Veľa ľudí sa rozhodlo o budúcom prezidentovi nerozhodnúť a ja sa pýtam: "Čo sa to s Vami ľudia deje?" Svet sa stáva zo dňa na deň demokratickejší a slobodnejší, no štatistiky volebnej účasti sú čoraz kratšie. Čím viac možností rozhodnúť sa máme, tým menej z nich využívame. Za dôb vykonštruovaných procesov a vymyslených zločinov sa ľudia dožadovali spravodlivosti, za ktorú boli ochotní dať život. Počas druhej svetovej vojny chceli mier. Za komunizmu cítili potrebu slobodného výberu.

Dnes sme dostali šancu a čo sa deje: Nikto odrazu nevidí spoločenský, psychologický ani politický lynč vlastných názorov, ktorý dokonca mnohí ticho podporujú. O pár týždňov bude mať Slovensko možnosť sa rozhodnúť, kam chce ďalej ,v rámci Európy smerovať, a čo sa deje u nás?

Apatický Slovák stagnuje niekde medzi smútkom z hospodárskej krízy a rozčarovaním z neschopnosti vlády. Kto túto krajinu naučil nechať sa viesť na aktuálnej vlne, je už buď po smrti, alebo sa o dopady svojich činov nezaujíma. Je smutné chodiť po uliciach plných ľudí, kričiacich: "Hanba politikom". Nekričme hanba, keď sa odmietame rozhodnúť. Preto vyzývam všetkých, ktorí už nechcú byť len "obeťami": Postavme sa, vypnime televízne noviny a dajme sa do nápravy toho, čo sa v tejto krajine ešte celkom nezrútilo.

POĎME VOLIŤ (KÝM JE ČAS)!!!