Chaos začína

02.05.2009
Daniela Mužíková

Momentálnu situáciu na politicko - žurnalitickej scéne by som prirovnala k žabo-myšej vojne.

Povedzme si otvorene, naši politici v prítomnosti novinárov nikdy neoplývali blahom a rôzne pokusy o diskreditáciu novinárskej obce sa datujú takmer do praveku... Treba však pripomenúť aj to, že nie sú všetkému na vine politici.

Na jednej strane sa v zákopoch hádajú naši vládni predstavitelia, ktorí by asi najradšej novinárov zrolovali do nejakého starého vydania a zamurovali do poštovej schránky. Každý  si už hádam všimol nemiestne výroky nášho premiéra a mnohých ďalších, na adresu novinárov. Žurnalisti už boli "idiotmi", a všeličím iným a to bez akýchkoľvek okolkov. Každá vláda, pred nástupom do aj po páde z kompetentných miest novinárov obhajuje, víta na zasadaniach a diskutuje s nimi s úprimným záujmom. Ako náhle však niekto vstúpi do koaličnej politiky, novinárska obec je pre neho nepriateľom číslo jedna (v prípade radikálnejších vládnych koalícií číslo dva, hneď po ob...).

Napriek môjmu osobnému smútku ale musím skonštatovať aj fakt, že v poslednom čase sa novinárska obec nemá veľmi čím hrdiť. To, kto u nás okupuje rebríčky najčítanejších periodík riešiť nebudeme, aj keď cynický bulvár je práve okrasou tejto profesie. Na opačnej strane bojového poľa však stoja novinári. Nekategorizujem, ale aj medzi serióznymi skupinami sa nájdu neseriózni jedinci a presne tí sú tak obľúbenou témou plamenných prejavov našich politikov. Neoverené informácie, až príliš citovo podfarbené články a podobné praktiky sa pomaly stávajú v pôvodne objektívnej skupine normálne a nie vždy len pre bulvár.

Na obranu všetkých (tým myslím všetkých občanov SR, vrátane novinárov a politikov) by som skonštatovala, že poniektorí jedinci by si mali uvedomiť, na čej strane stoja. Uprostred toho bojového poľa totiž stojí občan, ktorý s bezradne flegmatickým výrazom fajčí cigaretku a čaká, z ktorej strany ho zostrelí nejaký tank.