Kríza naša - tak trochu vďaka, že si

06.02.2009
Vladimír Škola

Našinec, váhavý to investor do rizikových obchodov a odvahy prežíva krízu v miernom napätí. Pár ľudí v jeho okolí už kvôli kríze stratilo prácu a nervy. Spoločnosť je stratená v odhadoch, koľko to ešte potrvá, politici úplne. 

SS (Strana Smer) stráca stopercentnú istotu, že reklama na Seat znova vyhrá voľby. Študenti strácajú chuť splniť si americký sen za hranicami vlasti, doma začína byť na počudovanie bezpečnejšie. Začínajú šípiť, že to nie je tak celkom zásluha SS. Občan väčšiny pritom ako vždy pokorne prijíma facky osudu, s nimi aj krízu samotnú, pekne v tichosti. V snahe nestratiť viac a sústrediť sa na život ho čoraz častejšie ruší krik SS  v jej  boji s vnútorným nepriateľom. Keďže opozícia stále hľadá schopnosť posunu z miesta, vhodným terčom sú médiá, tie ešte nie sú na kolenách. Stráca sa satira z verejnoprávnych médií a v éteri sa stratila Lampa. Na rad tak možno prídu aj blogeri, myšlienka stratená medzi riadkami.

Kríza sa nenesie len v znamení strát, núdza nám viac upriamuje zrak na svetielka v tme. SS stráca spánok, o dva roky chcela vyhrať s drvivou väčšinou. Stráca sa táto predstava. Občan zdanlivo stratený v každodennosti začína v kríze viac vnímať, stráca tie sľubované sociálne istoty a viac bude uvažovať kto ich naozaj dokáže vytvoriť. Boj s vnútorným nepriateľom SS naberie na obrátkach. Občan, tá stratená ovečka potrebuje vidieť SMER, natĺcť ho do hlavy ako odpoveď na jeho zvedavé otázky .

Pred jarou vždy chodí zima. Len nestratiť  krízu v preklade záplavy falošného PR, hier a šumov.  Ignorovať krik a nestratiť zmysel pre dôležité detaily, ktoré ho raz môžu úplne utlmiť. Napríklad odmietnuť reklamu na Seat, zvoliť si prezidentku a veriť si čoraz viac.

PS: Autor si uvedomuje, že článok je tendenčný, ak náhodou ďalší v rubrike nebude, prišli na rad blogeri.