Slovenská cesta vedie cez stredovek do Ríma

15.04.2009
Ladislav Ligárt

Elvis nemôže začať hrať hip-hop a Fico nemôže prestať kydať, aj keď to kydanie nedovoľuje baviť sa o veciach rozumne a z politiky robí sektársky súboj. Éra premiéra reformátora je nenávratne preč, no aj tak si Dzurinda z nostalgických dôvodov nepripustí, že je nahraditeľný. Aj keď by mýtus o nenahraditeľnosti mal odstaviť celé armády Churchillov a nobelantov. Chuck Noris je najlepší, ale stále je o dva kroky a štyri IQ body pozadu za Mečiarom. Prečo potom nášmu super ideálu stále niekto chce neustále spytovať svedomie, aj keď sme už vlastne všetci zabudli, na čo to celé bude dobré.

Neomylnosť, nenahraditeľnosť a nepoddajnosť sú tri opičky Slovenskej politiky. Prototyp úspešnej Slovenskej politickej sily. Napriek všetkému osvedčenému sú aj takí, čo tvrdia, že to ide aj inak. Zlí, horší, najhorší. Len takéto prívlastkové stupňovanie pozná Mikloško. Aj keď sa dá aj opozitne stupňovať, nemôže si až toľko opozitovania dovoliť. Prispôsobivosť je základ úspechu. Prispôsobivé schopnosti pre čokoľvek, dobre platené v politike, má aj Martináková. Ostáva jej dúfať, že raz bude aj úspech. Radičovú vystrelili medzi hviezdy, aby sa sama stala hviezdou, ale v oblaku nekonečných opozičných zmätkov si asi počká, kedy dopadne späť do slovenských bažín.