Lámanie maďarskej moci na Slovensku

22.04.2009
Ladislav Ligárt

Trochu to pripomína rozkol v SNS, keď si stranu rozdelili dvaja lídri a do parlamentu sa nedostal ani jeden z nich. Do nasledujúcich volieb prišlo vyriešenie všetkých nevyriešiteľných problémov automaticky spolu s pochopením faktu, že sa navzájom potrebujú. Rozdiel pri SMK môže byť len ten, že Bugárovci svoju názorovú odlišnosť myslia zásadovejšie, a preto náhle urovnanie sporov nemožno tak ľahko očakávať. Bugár, ktorý zjednotil slovenské maďarské strany a nakoniec ich priviedol do parlamentu a vlády, môže teraz mať svoj podiel aj na ich rozložení.

Csákyho tvrdšie razenie národnej politiky dráždi nie len ich klasických odporcov, ale aj spojencov. Nové SMK je problematické aj pre SDKÚ a KDH, ktoré sa naň raz hnevajú a potom všetko urýchlene odpustia, lebo SMK má stále váhu 11%. Naopak Bugárov štýl je v celoslovenskom kontexte ľahšie stráviteľná forma maďarskej menšinovej politiky a v pravicovom bloku má aj koaličný potenciál. A práve chýbajúca ľahšia stráviteľnosť aj mimo strany a pokrivkávajúci možný koaličný potenciál tvorí zbraň na Csákyho. Akékoľvek oslabenie povestných 11% znižuje šance SMK nielen byť v politike, ale aj niečo v politike spraviť.

Dve názorové frakcie v SMK boli prítomné stále. Aj keď sa tieto názorové odlišnosti prezentovali navonok akokoľvek, ich existencia bola citeľná. Striedanie Bugára za Csákyho znamenalo výmenu týchto frakcií v hlavnom velení. Csákyho frakcia, ktorá bola „ochotná čakať“, kedy sa dostane k rozhodujúcim pozíciám v strane, požaduje rovnakú „ochotu čakať“ aj od Bugárovcov. Otázne je, či Bugárovci považujú čakanie za zmysluplné.