Po včerajších voľbách je už jasné, kto bude ďalších 5 rokov "okupovať" Grasalkovičov palác. Napriek snahe jeho protikandidátky, či kampane "Zlý prezident" sa mu znova podarilo získať väčšinu hlasov.
Tieto voľby ma bohužiaľ viac menej presvedčili o tom, že na Slovensku, respektíve v radoch jeho občanov sa za posledných pár rokov nič nezmenilo. Zlý prezident na medzinárodnej pôde predviedol zopár nevhodných, zväčša slovných incidentov, ktoré na našu krajinu nevrhajú práve najjasnejšie svetlo. Evidentné je ale to, že ľudia sa na týchto breptoch radi zasmejú a idú ďalej. To, že zlý prezident má podporu dvoch strán, ktorých lídri toho teda tiež dosť narozprávali rovnako mnohých nevzrušuje.
Prehlásenie pána Fica z pred pár rokov o tom, že Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar natoľko zdehonestovali svoje meno, že by sa nikdy viac v politike angažovať nemali pravdepodobne už zapadlo prachom. Je závratné, ako sa Róbertovi Ficovi podarilo zo zdehonestovaného politika urobiť úctyhodnú a sociálne mysliacu hlavu štátu. Ivan s Vladom sa rozhádali a zrazu sa všetka špina zosypala len na Vladka, pretože Ivan sa pridal k válovčeku Róberta a Janka.
A keď sme už pri národniaroch. Ján Slota svoje národné cítenie už hodných pár rokov prejavuje ničím nezaobalenými urážkami na stranu menšín. V Európe jeho meno nelahodí mnohým ušiam pre jeho výroky hlavne o Maďaroch, ale to zlému prezidentovi zjavne neprekáža. Koniec koncov, "myslí národne, cíti sociálne". Ja osobne za týmto heslo cítim len podozrivý smrad nemiestneho nacionalizmu a tvrdení kopírujúcich to, čo chce silnejšia strana voličskej základne počuť.
Ďalšou pozitívnou stránkou zlého prezidenta je aj jeho láska k médiám. Jeho hovorca, Marek Trubač včera takmer vyhodil novinárov z Gašparovičovej základne v Libachu s tým, že je to súkromná akcia (naozaj sociálne). Počas celých piatich rokov spolu s premiérom brojí proti médiám ako sa len dá. Rozhovory poskytuje kedy a na akú tému chce on. A ak náhodou média vytiahnu niečo, čo sa mu nehodí do propagandy, ohadzuje sa žalobami.
Tieto voľby po dlhých rokoch konečne nemali byť voľbou menšieho zla. Tento cieľ bol dosiahnutý, Slováci si zvolili zlo väčšie. Paradoxom na celej veci je, že tzv. maďarská karta a osočovanie počas celej kampane sa zlému prezidentovi vyplatili. Moja spolužiačka asi dva dni pred voľbami povedala, že "Radičová je za Maďarov!" a celé to doplnila do akéhosi divného kontextu, akoby Iveta Radičová bola Ferenc Gyurcsány.
Na Slovensku sa bohužiaľ na doby Rakúsko - Uhorska ešte stále nezabudlo. Ľudia, aj keď v tomto režime nežili, držia si stále ideu, že sú zo strany tejto menšiny ohrození. To bol podľa mňa hlavný z dôvodov tak veľkého rozdielu medzi kandidátmi. Nechcem nikoho osočovať a ani v najmenšom robiť zo Slovákov rasistov, ale celé haló okolo týchto volieb o niečom svedčí.
Už je to raz tak, prehrali sme jednu bitku, ale čakajú nás ďalšie, veď o chvíľu volíme do europarlamentu aj do Národnej rady. Dúfam, že ďalšie výsledky ukážu, že naša krajina ide dva kroky vpred, jeden vzad a nie naopak.